V rámci projektu boli realizované, spracované a knižne vydané rozhovory s 10 ženami, ktoré boli v období normalizácie súčasťou bratislavského občianskeho disentu. Išlo o neformálne spoločenstvo, ktoré fungovalo vďaka vzájomným vzťahom, nekonformnosti a odvahe neprispôsobiť sa štátnej ideológii. Aktivitami alternatívnej neoficiálnej kultúry boli súkromné bytové prednášky a výstavy v Bratislave, prepisovanie a rozširovanie zakázanej literatúry, akcie vo verejnom priestore a pod. Napriek tomu, že kolektívna pamäť uchováva najmä veľkých mužov, ženy boli rovnocennými aktérkami opozičného diania. Práve toto prázdne miesto v kolektívnej pamäti Bratislavy pomáha zapĺňať kniha Oľgy Gyárfášovej „Ako sme žili v rokoch normalizácie“. Obsahom knihy, jej prezentáciou a propagačnými materiálmi projekt prispieval k vzdelávaniu o kultúre a demokracii, posilňoval medzigeneračný dialóg (najmä) žien a rozširoval inkluzívnu pamäť mesta. Všetky tieto aspekty reagovali na súčasnú krízu demokracie (súčasné výzvy a problémy spoločnosti), prinášali príbehy politického vzdoru a budovania demokratického myslenia a zároveň prostredníctvom formovania inkluzívnej historickej pamäti prispievali k utváraniu identity Bratislavy a jej obyvateľstva (mestská kultúra a identita).